Špania Dolina je svojrázna banícka horská obec severne od Banskej Bystrice na rozhraní Nízkych Tatier a Veľkej Fatry. Nálezy z eneolitu a bronzovej doby svedčia o povrchovom dolovaní medi. Bola preslávená kedysi po celej Európe svojim rudným bohatstvom, najmä meďou.
   
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1263 a po vyčerpaní ložísk v Starých Horách sa sem presunulo začiatkom 16. storočia ťažisko banskobystrického mediarskeho podniku. Bane ukončili prevádzku v roku 1888 a po ich likvidácii obyvatelia pracovali prevažne v lesoch a v železiarňach. Ženy si zarábali výrobou čipiek a dedina je dodnes známa paličkovanou čipkou.
   
Banícku minulosť pripomínajú aj priestranné domy, nepravidelne rozostavané zväčša na strmých svahoch, s individuálne riešenými štítmi, pavlačami a šindľovými strechami.
   
V obci sa nachádza pôvodne renesančná banícka klopačka zo 16. storočia, neskororenesančná budova fary z prvej polovice 17. storočia, gotická kaplnka z konca 15. storočia a rímskokatolícky kostol, ktorý vznikol prestavbou staršieho, prevdepodobne románskeho kostola v roku 1593. V blízkosti obce sa nachádza technická pamiatka Špaňodolinský vodovod.