Obec nachádzajúca sa v strede Liptovskej kotliny.
   
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1256, kedy bola podpísaná darovacia listina pre richtára Andreja z Banskej Bystrice. Obec patrila zemanom.
   
Udalosti zo Slovenského národného povstania pripomínajú 2 pamätné tabule. Počas povstania obyvatelia podporovali partizánov, za čo nemci koncom roka 1944 obec vypálili.
   
Významnou historickou pamiatkou obce je Kostol Svätej Kataríny, postavený v 1. polovici 14. storočia. Pri stavebných prácach boli v kostole objavené ľudové maľby z polovice 15. storočia, predstavujúce scény z mučenia Svätej Barbory, váženia duší, Madonu a Svätú Dorotu. Z obdobia renesancie pochádzajú klenby, opevnenie a kamenný múr okolo kostola. Barok sa na kotole podpísal novou výmaľbou a novým hlavným oltárom (obraz Korunovanie Panny Márie s bočnými sochami Svätého Petra, Pavla, Štefana a Imricha, reliéf Nanebovstúpenia Panny Márie). Ostatné oltáre, katazeľnica a krížová cesta sú z druhej polovice 19. stročia.
   
Zachoval sa rukopisný kancionál ľudových duchovných spevov, obsahujúci hlavne pastierske a vianočné piesne, písaný rechtorom Andrejom Oxymom z prelomu 18. a 19. storočia.
   
Obec je východiskovým bodom do Kvačianskej doliny, Hút a Veľkého Borového.